Aby ti skákanie prinášalo radosť, potrebuješ si nastaviť správnu dĺžku švihadla. Postav sa nohou doprostred švihadla a natiahni ho dohora pozdĺž tela. Dĺžka lanka s korálkami (bez rúčiek) by mala siahať začiatočníkom zhruba pod prsia a pokročilým po pás.
Avšak každý máme iný štýl skákania, a preto je pravdepodobné, že si dĺžku lanka ešte dodatočne prispôsobíš, nech to máš presne tak, ako to práve potrebuješ.
Ako spoznáš, že je tvoje švihadlo príliš dlhé? Pri skákaní sa odráža od zeme ďaleko pred tebou. Ideálne by sa malo odraziť tesne pred špičkami tvojich nôh, čo ti umožní skákať nižšie a efektívnejšie. Keď sa však odráža ďaleko vpredu, pod nohami už naberá výšku, a tak musíš skákať zbytočne vysoko. To ťa rýchlejšie unaví a technika trpí tiež. 😥
Kedy je tvoje švihadlo príliš krátke? Keď sa neodráža od zeme vôbec, prípadne ti opakovane naráža do nôh alebo zozadu do hlavy. 🤕
So skákaním sa bude zlepšovať aj tvoja technika - ruky sa budú približovať k telu, bude sa zužovať "švihadlový oblúk", a tak aj tvoje švihadlo bude potrebovať postupne skracovať. Sleduj znamenia. 🌟
Kým ešte hľadáš svoju ideálnu dĺžku, nechaj si pri skracovaní švihadla rezervu na prípadné opätovné predĺženie (odstávajúce lanko alebo dvakrát dvojuzol - návod nájdeš nižšie). Ak sa ti to aj tak podarilo prepísknuť, nehádž švihadlo do koša. 🫣 Stále máš možnosť doobjednať si náhradné lanko. 👌
Priprav si švihadlo, nožnice a zapaľovač.
Rozviaž uzol na konci lanka.
Vyvleč rúčku a plastový krúžok.
Vyvleč korálky podľa potreby.
Navleč rúčku a plastový krúžok naspäť.
Uviaž uzol.
Odstrihni nadbytočné lanko.
(Dvakrát meraj a raz strihaj, nech neodstrihneš priveľa. Kým nemáš istotu, že švihadlo už nebudeš predlžovať, nechaj si lanko radšej trochu trčať, alebo si rezervu schovaj do "dvakrát dvojuzla" - návod nájdeš nižšie.)
Zatav zapaľovačom odstrihnutý koniec lanka, aby sa nestrapkalo.
Do tohto uzla sa schová dostatočná rezerva na opätovné predĺženie švihadla v prípade, ak zistíš, že švihadlo ti je po skrátení prikrátke. Oproti odstávajúcemu lanku (ktoré tiež poskytuje rezervu na predĺženie švihadla) má výhodu, že sa celý vojde do rúčky, takže ťa nešteklí v dlani pri skákaní. Nevýhodou je, že sa dlhšie rozväzuje.
Ja to zvyknem robiť tak, že počas procesu skracovania / predlžovania / testovania si nechávam odstávať lanko, a keď som už rozhodnutá, že toto je dĺžka, s ktorou som nateraz spokojná, zaviažem "dvakrát dvojuzol" a odstávajúce lanko odstrihnem a zatavím.
Uviaž klasický uzol, ale neuťahuj, nechaj si ho povolený.
Prevleč lanko očkom ešte raz.
Utiahni lanko a máš hotový prvý dvojuzol.
Za prvým uviaž druhý dvojuzol.
Utiahni druhý dvojuzol a máš hotový "dvakrát dvojuzol".
(Schová sa do rúčky, takže ti neznepríjemňuje zážitok zo skákania, a pritom drží rezervu pre prípadné predĺženie švihadla.)
Švihadlo máš nastavené, hor sa do skákania!
Hlavne tak, aby ti to prinášalo radosť! 😊 Naozaj, nemusíš sa bičovať k brutálnym výkonom. Radšej stav na konzistentnosť. Nastav si svoje denné minimum tak, že ho dokážeš reálne splniť aj v ten najnáročnejší, najvyčerpávajúcejší a najtemnejší deň. Toto je naozaj dôležité, inak riskuješ, že za každé "nesplnenie" ťa budú prenasledovať výčitky a švihadlo sa ti znechutí. 🤢
10 minút je priveľa. Aj jeden jediný skok môže byť priveľa, ak si napríklad mamička na materskej a máš na seba čas presne nula minút denne. Pre mňa bolo minimum, že si švihadlo pribalím do ruksaku všade, kam pôjdem. A ak tam bude príležitosť a chuť skákať, tak si zaskáčem, ak nie, tak nie. Zasa ďalšia známa objavila iné ľahko realizovateľné minimum, a to každý deň si švihadlo chytiť do rúk a podržať. A už keď ho v tých rukách budeš držať, možno si aj skočíš. A možno nie. A tak je to úplne v poriadku, lebo v tie dobré dni si pravdepodobne zaskáčeš viac a celkovo sa budeš cítiť lepšie. 🥰
Čo sa však techniky a praktických rád týka, tak napríklad táto žena to vysvetľuje veľmi zrozumiteľne a naozaj od základov: